King Crimson Larks’ Tongues in Aspic. Po prvom britskom turné KC III v januári a išli do Command Studios v Londýne, aby vytvorili album, ktorý sa stal známym ako Škovránčie jazýčky v aspiku. Bol to Jamie Muir, kto prišiel s titulom. Keď skupina prehrávala pásku s inštrumentálnou skladbou, ktorú práve vytvorili, Muira sa spýtali, čo mu to pripomína; Bez váhania povedal: “Prečo, škovránkové jazyky v aspiku, čo ešte?”
King Crimson album Larks Tongues in Aspic
Cross, Fripp, Muir, Bruford, Wetton
Miera, do akej hudba Larks Tongues odráža King Crimson živá hra z tohto obdobia je otvorená diskusii, no zdá sa, že dve kolektívne skomponované inštrumentálne skladby „Larks Tongues in Aspic, Part One“ a „The Talking Drum“ obsahujú, dokonca aj vo svojich štúdiových verziách, významné prvky skupinovej improvizácie.
Druhá inštrumentálka „Larks Tongues in Aspic, Part Two“ je uvedená ako Frippova skladba a zvyšné tri skladby sú viac-menej starostlivo prepracované piesne s textami Richarda Palmera-Jamesa. Akokoľvek dobre Tongues reprezentujú alebo nereprezentujú živý zvuk Crimson, prinajmenšom album vznikol v tom, čo Fripp považoval za správnu organickú sekvenciu: najprv idete von a robíte živú hudbu a získate spätnú väzbu od publika, potom vy choďte do štúdia nahrať hudbu, ktorú ste vytvorili naživo – namiesto toho, aby ste najskôr skladali a nahrávali album v sterilných podmienkach a potom sa vydali na cestu, aby ste ho „propagovali“.
Okrem toho s Tongues bol King Crimson rozhodne späť v situácii kolektívneho autorstva; hudba predchádzajúcich dvoch štúdiových albumov, Islands a Lizard, bola celá od Frippa (dokonca aj zloženie Poseidonu bolo väčšinou Frippovou záležitosťou). David Cross to vyjadril takto: „Všetci sme prispeli rovnakou mierou k albumu ‚Larks Tongues in Aspic‘, hoci Robert bol určite zjednocujúcou silou za tým.“ Na obale albumu je symbolický tantrický dizajn mesiaca a slnka, ktoré sú navzájom začlenené, spojenie mužských a ženských princípov.
• David Cross: husle, viola, mellotron
• Robert Fripp: gitara, mellotron a aparáty
• John Wetton: basgitara a spev
• Bill Bruford: bicie
• Jamie Muir: perkusie a všetky druhy
Druhá strana (Cross, Fripp, Wetton, Bruford a Muir). Otvára sa, keď Muir rýchlo pohladí palcové piano. Vstupujú zvonové činely a vysoká flauta. Crescendo činelového trilu, descrescendo palcového klavíra. Opakované tóny na husliach; fuzz gitara prechádza cez zmenšené harmonické oblasti; Bruford sa zahreje na bubnoch a potom sa prihlási celá kapela. Mám pokračovať?
Nasleduje v podstate pôsobivá a trochu strašidelná ukážka skupinovej spolupatričnosti, v mnohých častiach odštartovaná kontrastnou inštrumentáciou, textúrami, harmonickými premisami, dynamikou a náladou.
Konflikt a kontrast sú aj naďalej dominantnými problémami v hudbe King Crimson, v tomto diele je všetko od sólových huslí až po burcujúce fusion kapely a kvázi orientálne unisono linky.
KNIHA SOBOTY (Fripp, Wetton, a Palmer-James). Sugestívna, melancholická molová balada. Nie však ako staršie balady Crimson: viac energie, pohybu, trhavosti a pár malých krútivých harmonických a rytmických komplikácií, aby to vyňalo z frazeológie 4 + 4 + 4 + 4, ktorá ťahala nadol niektoré predchádzajúce skladby.
VYHNANCI (Cross, Fripp a Palmer-James). Podivné bublanie a perkusie ústia do ďalšej náladovej piesne, spievané verše striedajú voľnejšie bezpulzové úseky. Spievaný most obsahuje niekoľko pozoruhodných (pre rock) modulácií, Wetton berie tip alebo dva z harmonickej kuchárskej knihy Brahms Procol Harum. Jedna vec, ktorú si človek všimne, je, ako je Bruford schopný, a tu aj ochotný, držať sa z cesty viac ako predchádzajúci bubeníci KC – skôr škola bicích nástrojov Ringo Starr, ktorá je v skladbe ako „Exiles“ úplne vhodná.
Druhá strana
EASY MONEY (od Frippa, Wettona a Palmera-Jamesa). Zábavná vec, mať sprievod v 4 a spev v 7. Máte pocit, že niekde je piate koleso na vozíku. Je však zrejmé, že metrické komplikácie samy osebe hudbu nerobia. Napriek statočnému úsiliu Muira o „vtipné zvuky“, dlhé inštrumentálne časti sa nikdy poriadne nerozbehli.
HOVORIACI BUBUN (od Crossa, Frippa, Wettona, Bruforda a Muira). Zvukové efekty sa presúvajú do tritónového basového ostináta cez jemne prenikajúce perkusie a bicie, Cross a Fripp prichádzajú s modálnym sólom (a je to skutočne zábavný režim) tonikom A, stupnice A-Bb-CC#-D#-EFG#, s ďalšími tóny z času na čas), postupné crescendo, náhle prerušené molto appassionato strašným kvílením, ktoré sa spustí priamo do…
DRUHÁ ČASŤ (Fripp). Na jednej strane intelektuálne metrické cvičenie a tajomné štúdium v oblasti celotónových, tritónových a iných exotických vzťahov koreňov akordov a na druhej strane štipľavo originálny a čudne burcujúci kúsok inštrumentálny rokenrol. Áno, môžete povedať, že rytmická organizácia je „študovaná“, „namáhavá“, „neprirodzená“ a tak ďalej.
Ale Frippova hudba ako táto ponúka hráčom a publiku príležitosť sústrediť sa, sústrediť sa takým zvláštnym spôsobom, akým nás dokáže urobiť len ťažká hudba. Skúste to zahrať na 45 (zvýšiť basy, aby ste kompenzovali stratené nízke frekvencie), práve som to urobil, tentoraz zámerne a znie to oveľa „hudobnejšie“.
Dynamický kontrast je základom hudby albumu. Medzi hlasným a tichým zvukom je predsa psychologický rozdiel, a to v dobe, keď kompresory a limitéry stlačili dynamický rozsah nahratej populárnej hudby až do bodu, kedy z vás vychádza delikátne vybrnkávaná nota akustickej gitary alebo citlivo zazvonená vokálna fráza, reproduktory na rovnakej skutočnej úrovni hlasitosti ako celé to prekliate syntetizované pásmo, keď fúka pri najvyššej intenzite, počúvanie ohromujúcich kontrastov dynamiky.
Album je tonikom pre uši. Je to skutočnejšie, je to pravdivejšie. vieš čo myslím?
King Crimson
Po 40-tich rokoch čo som fanúšikom King Crimson sa mi až teraz uráčilo vytvoriť túto webstránku. Ach jaj 🙂
